Už tradične sa žiaci deviateho ročníka zúčastňujú exkurzie do Múzea holokaustu v Osvienčime. Vzhľadom na veľký záujem škôl sme exkurziu objednávali už v septembri. V stredu 30.4 bolo 41 deviatakov priamo konfrontovaných s realitou života väzňov v najväčšom vyhladzovacom koncentračnom tábore. Miesta, ktoré sa stalo svedkom najohavnejšieho ľudského správania.
Od paní sprievodkýň si žiaci vypočuli niekoľko silných, emotívnych ľudských príbehov, cez ktoré aspoň čiastočne spoznali otrocký život „čísel“, ktorými sa tu ľudia po príchode stávali. Všetko, čo žiaci videli a počuli, na nich hlboko zapôsobilo, a to už od začiatku prehliadky. Po vstupe cez betónový tunel, v ktorom zaznievali mená obetí, sme si prezreli areál Auschwitz I, do ktorého sme vošli cez bránu s cynickým nápisom „Arbeit macht frei“, pozreli sme si niekoľko blokov s expozíciami, vstúpili sme do jedinej zachovanej plynovej komory s kremačnými pecami a uctili sme si aj zavraždených a umučených väzňov pri Stene smrti Bloku č. 11.
Následne sme sa autobusom presunuli do 3 km vzdialenej časti Auschwitz II - Birkenau. Pred nami sa rozprestieral obrovský priestor s murovanými aj drevenými barakmi, dobytčím vagónom, koľajnicami a rampou, kde lekári vykonávali selekciu a na základe jediného pohľadu rozhodovali o živote či smrti deportovaných väzňov v plynových komorách.
O holokauste a Osvienčime sa žiaci učili na hodinách dejepisu, videli množstvo fotografií, no to, čo videli na vlastné oči v nich zanechá stopu na celý život. Pochopili, aké hrozné je, keď človek príde o slobodu, rodinu, ľudskú dôstojnosť a napokon aj o život. Návšteva koncentračného tábora Auschwitz – Birkenau nie je pre každého, avšak všetci by sme mali vedieť, čo sa za jeho múrmi odohralo...
Mgr. Michaela Lukášiková
(PK Človek a spoločnosť)