Na úvodnej hodine dejepisu som deviatakov požiadala, aby sa zamysleli. Ich úlohou bolo napísať krátku úvahu a odpovedať v nej na otázku: „Prečo je minulosť kľúčom k mojej budúcnosti?“. Zaujímalo ma, aké budú ich názory ako najstarších žiakov v škole, ktorí sa učia dejepis už piaty rok. Viem, že niektorých z nich dejepis baví, no pre väčšinu je zbytočný aj napriek mojej snahe presvedčiť ich o opaku. Zo všetkých úvah vyberám aspoň jednu.
Prečo je minulosť kľúčom k mojej budúcnosti?
V tejto uponáhľanej dobe z každej strany počúvame, aby sme nepozerali do minulosti, lebo nám nemá čo povedať. Že je dôležité pozerať sa dopredu, lebo cesta je cieľ.
Ja si však myslím, že minulosť je pre človeka v jeho ďalšom napredovaní dôležitá. Minulosť nám ukazuje, ako robiť veci inak. Učí nás učiť sa z našich chýb, pádov či vzorov v našom okolí. Je mostom k našej budúcnosti. Každý, kto hovorí, že za minulosťou treba spáliť mosty, si koleduje o ďalšie popálenie bez poučenia. Nepáľme mosty, len premosťujme a čerpajme zo skúseností. Neopakujme chyby, posúvajme sa vďaka nim. Domnievam sa, že kto nie je schopný prijať svoju minulosť, či už je to jednotlivec, alebo národ, nebude si vážiť ani svoju budúcnosť. Želám si, nech je minulosť pre každého studnicou poznania, nech je učebnicou skúseností, ktorú má vždy po ruke.
Daniela H., 9. C
Bola som milo prekvapená, že nebola jediná, práve naopak.
Mgr. Michaela Lukášiková
Komisia spoločensko-vedných predmetov
